---

04. 05. 2009

Piaty deň - Bazilika sv. Petra - sv. omša a prehliadka

Disciplinovane a plní očakávania nastupujeme do autobusov. Presunieme sa do Ríma. Premávka zatiaľ nie je hustá, veď taliani pôjdu do práce až o hodinu. Pred nami sa vynorí kopula Baziliky svätého Petra. V slnečnom ráne žiari ako drahokam. Na námestí Sv. Petra je však už od rána rušno. Skupiny turistov a pútnikov prúdia rôznymi smermi. Opäť ľudia rôznych rás a národov. Sprievodcovia rozprávajú, všetci počúvajú, obracajú hlavy na všetky smery. V očiach sa strieda obdiv, úcta, pokora, radosť, záujem, slzy... Pokloníme sa hrobu svätého Petra, kde chvíľu postojíme v maximálnom tichu a modlitbe. Pohľad na steny a hore do kopule nás preniká úžasom a úctou.
Pri bočných oltároch slúžia kňazi sväté omše. Sú sami, alebo s dvomi – tromi veriacimi. Nás je deväťdesiat! Prichádzame k oltáru svätého Jozefa, kde sú uložené relikvie apoštolov – svätého Šimona a Júdu Tadeáša. Pri susedných oltároch dvaja kňazi v tichosti celebrujú svätú omšu. Posadíme sa do lavíc a ticho čakáme, kým sa pán farár Peter a miništranti pripravia. Aj my sa pripravujeme. Uvedomujeme si, koľko milostí rozdáva táto bazilika prostredníctvom svätých omší, ktoré sa tu práve slúžia. Naša sv. omša sa začína – samozrejme vrúcnym spevom. Pán farár celebruje podľa „starého“ spôsobu – chrbtom k ľuďom – tak sú uspôsobené oltáre i zábradlie k prijímaniu. Páči sa nám to. V srdci sa ozve túžba prijímať pri tom zábradlí, po kľačiačky. Splnilo sa! Niektorí od dojatia plačeme. Pán farár s bázňou hovorí o bazilike. Jej stavbu pripodobňuje k Cirkvi – matke, ktorá otvára svoju náruč (kolonádu z oboch strán), aby objala všetky svoje deti.
Po svätej omši sa ideme pokloniť k hrobom pápežov – Ján XXIII., Inocent, Pius X. Potom schádzame do krýpt. Prechádzame popri hroboch ostatných pápežov s prosbou na perách – Orodujte za nás! Žehnajte nás z neba! Proste za tento svet! ...
Pri hrobe Jána Pavla II. Stojíme s obzvláštnou úctou a dojatím. Máme ho ešte v čerstvej pamäti, zvlášť jeho posledné požehnanie z obloka izby, keď už nevládal ani prehovoriť a mlčky sa takto s nami navždy rozlúčil.

Autorka fotografií: Mária Šušotová
Autorka textu: Eva Hanzlíková