V 19. storočí sa dedina značne rozrastá a stúpa i počet obyvateľov (v roku 1665 mala obec 45 rodín poddaných, avšak v roku 1869 dosahuje počet obyvateľov 1492).
Starý kostol už dávno nestačí. ”Do kostola sa sústreďujú nielen farníci z materskej farnosti, ale tiež zo susedných mlynov, takže pre všetkých veriacich nepostačuje...” - záznam vizitátora z r. 1788. Podľa pamätníkov, počas nedelí a sviatkov býval taký plný, až sa muselo pristúpiť k opatreniam, kedy starší slobodní mládenci stávali za oltárom. Pamiatka na tieto časy je vyrytá v podobe letopočtov a iných ornamentov na zadnej strane oltára dodnes.
Nebol to však len nedostatok miesta, ktorý tlačil našich predkov do výstavby nového kostola. Za panovania Márie Terézie sa začína totiž uplatňovať požiadavka, aby cintoríny boli mimo intravilánu obce a nie pri kostoloch. Toto sa občas nerešpektovalo až prišlo zákonné nariadenie 120 - 121 z roku 1876. Toto už nepripúšťalo pochovávanie mŕtvych pri kostoloch v obciach.
Stávalo sa však i to, že sa vybudoval nový kostol okolo ktorého sa síce nepochovávalo, ale naďalej sa pochovávalo pri starom kostole, ktorý slúžil sčasti ako márnica a na slúženie zádušných sv. omší. Naši predkovia sa rozhodli tiež pre takýto kompromis.
Za pôsobenia správcu farnosti Jána Ťažkého začalo sa s výstavbou nového kostola. Bol projektovaný talianskymi architektmi, a aj samotná stavba bola prevádzaná pod ich vedením. Výstavba bola náročná, stavebnú parcelu tvorilo totiž jazero uprostred obce. Štvorročná stavba tohto novogotického kostola bola ukončená 29. septembra 1897 jeho posvätením. Je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.
Interiér kostola nadobudol súčasnú podobu až roku 1921 za správcu farnosti Jána Bolla, kedy bol vymaľovaný. Zvon, ktorý bol vo veži od roku 1897 bol doplnený ďalšími dvomi v roku 1923. Počas 2. sv. vojny boli dedina i kostol elektrifikované. V roku 1942 sa previedlo maľovanie oltárov, obnovil sa organ a krížová cesta. Po druhej svetovej vojne roku 1947 bol kostol opravovaný. Na vežu sa umiestnili hodiny a zvonku bola obnovená spodná, navlhnutá časť kostola. V roku 1950 sa dokončila úprava okolo kostola a vybudoval sa park, ktorý bol v tom čase jedným z najkrajších z okresu. Nasledovala výstavba jaskynky P. Márie Lurdskej. Táto bola postavená v roku 1953.
Počas komunistickej éry začal kostol značne chátrať, avšak od roku 1989 práce na kostole prakticky neutíchajú. Pomocou zbierok, tvrdej práce farníkov a obetavému vedeniu jednotlivých správcov farnosti, sa kostol postupne pretvoril až do súčasnej podoby.