---

02. 05. 2009

Tretí deň - SAN GIOVANNI ROTONDO

Popoludní, plní dojmov a duchovnej posily, sadáme do autobusov. Nie, ešte sa nevraciame do hotela. Naša cesta má smer do San Giovanni Rotondo.
K svätyni vedie cesta lemovaná cyprusmi. Na konci sa k nebu týči mohutný, hádam 30 m vysoký kríž. Akoby otváral náruč na objatie množstva pútnikov, ktorí smerujú k hrobu sv. pátra Pia.
Vyjdeme po strmých schodoch na námestie, ktoré vlastne slúži pri oslavách ako svätyňa pod oblohou.
V pozadí, začlenená do mohutného vrchu sa belie nemocnica pátra Pia. Bol to on, ktorý inicioval jej stavbu – z milodarov! Nemocnica sa stále rozrastá (ako aj mestečko), pribúdajú nové a nové oddelenia. Liečia sa tu pacienti z celého sveta. A teraz sa podržte! Lieči sa tu zadarmo, lekári pracujú bez nároku na odmenu, všetko to funguje na základe milodarov, ktoré sem prúdia – tak ako pacienti – z celého sveta. Túto, pre nás nepochopiteľnú vec, dotvára aj názov nemocnice – Dom útechy.
Prezeráme si starý i nový chrám, v ktorom je množstvo fotografií pátra Pia, jeho sochy (pri jednej sa s úctou a pietou fotografujeme). Ideme po chodbách, ktoré nespočetne krát prešli jeho nohy, dotýkame sa zábradlia, ktorého sa dotýkali jeho ruky... Nie, jemu by sa to veľmi nepáčilo. Vždy tvrdil: „ Nie mňa obdivujte, nie ja robím zázraky! Klaňajte sa Bohu, jeho velebte!“ Známa je aj jeho veľká úcta a oddanosť Panne Márii – Božej a našej Matke.
Za sklenenou vitrínou sedí vosková figurína sv. otca Jána Pavla II. S úžasom a dojatím hľadíme na jeho tvár. Vyzerá ako živý.
Pomaly sa blížime ku presklenej truhle, v ktorej je vystreté telo sv. pátra Pia. Všade ticho, počuť iba modlitby, vzlyky a tiché hlasy usporiadateľov, ktorí prosia niektorých pútnikov, aby sa dlho nezdržovali pri hrobe. Veď vonku čaká akoby nekončiaci rad tých, ktorí túžia prísť k nemu a vzdať mu úctu a poklonu: „ Milovaný, dobrý otec Pio, pros za nás a modli sa s nami! Žehnaj nás i celý svet!“
Odchádzame do hotela. Po večeri sa ešte vraciame do San G. Rotondo na sviečkový sprievod a pobožnosť. Do postele sa dostaneme v neskorých nočných hodinách.

Autori fotogrfií: Peter Mášik a Mária Šušotová
Autorka textu: Eva Hanzlíková